Rusko simulovalo jadrový útok na Švédsko, tvrdí NATO

Vojenské a spravodajské jednotky sa zamerali na „útok“ vojnovej hry, ktorý zachytil Švédov driemajúcich

Ruský vodca Vladimir Putin

AFP/Getty Images

Rusko zaútočilo na Švédsko pri simulovanom jadrovom útoku počas cvičení v roku 2013, potvrdilo NATO, keďže obavy z budovania armády v Moskve pokračujú.

Priznanie sa uvádza v novo zverejnenej výročnej správe za rok 2015 od generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Incident bol v tom čase nahlásený vo Švédsku a ďalej, ale toto je prvé potvrdenie organizácie.

'V rámci celkového budovania armády dosiahlo tempo ruských vojenských manévrov a cvičení úroveň nevídanú od vrcholu studenej vojny,' napísal Stoltenberg, bývalý nórsky premiér.

„Za posledné tri roky Rusko uskutočnilo najmenej 18 rozsiahlych rýchlych cvičení, z ktorých niektoré zahŕňalo viac ako 100 000 vojakov.

'Tieto cvičenia zahŕňajú simulované jadrové útoky na spojencov NATO (napr. ZAPAD [veľké ruské vojenské cvičenie]) a na partnerov (napr. v marci 2013 simulované útoky na Švédsko),' dodal.

Podľa Daily Telegraph 29. marca pri útoku prekročili Fínsky záliv dva strategické bombardéry Tupolev Tu-22M3 sprevádzané štyrmi prúdovými stíhačkami Suchoj Su-27.

Ruské lietadlá sa dostali do 24 míľ od švédskeho územia od ostrova Gotland, 100 míľ od Štokholmu. Po očividnom dokončení fiktívneho bombardovania sa lietadlá odklonili, aby nenarušili švédsky vzdušný priestor.

Medzi ich „ciele“ údajne patrila vojenská základňa v južnom Švédsku a sídlo tamojšej signálnej spravodajskej služby, ktoré sa nachádza mimo Štokholmu.

Incident vyvolal v tom čase kontroverziu, píše sa v novinách, pretože Rusi v podstate pristihli Švédov podriemkávať. Nemali žiadne predbežné varovanie a žiadne lietadlo pripravené vykročiť, aby monitorovalo prichádzajúce lietadlo. Namiesto toho sa museli spoliehať na dánske lietadlá, ktoré tienili Rusov.

Rusko oficiálne nekomentovalo tvrdenie NATO, no Telegraph hovoril s Jevgenijom Bužinským, bývalým generálom, ktorý teraz vedie moskovský think-tank PIR, ktorý povedal, že je to „nezmysel navrhnutý na vyvolanie hystérie o pobaltských štátoch“.

Dodal: 'Toto vyhlásenie o údajnom jadrovom útoku na Švédsko nie je nič iné ako provokácia.'

Odkedy Rusko pred dvoma rokmi anektovalo Krym od Ukrajiny, existujú obavy, že by mohlo využiť prítomnosť rusky hovoriacich menšinových skupín v pobaltských štátoch ako zámienku na inváziu.

Buzhinsky pre Telegraph povedal, že sa to však nestane a že prevzatie kontroly nad Estónskom, Lotyšskom alebo Litvou nebude mať žiadnu strategickú výhodu, ani tam rusky hovoriaci ľudia nebudú žiadať „ochranu“.

Varoval však, že akékoľvek zvýšenie vojenskej prítomnosti NATO v regióne by bolo „dôvodom na obavy z ruskej strany“ a bolo by splnené.