Politika Jeremyho Corbyna: Čo znamená?
Pre niektorých je to výbuch z minulosti, ale priaznivci lídra labouristov tvrdia, že oslovuje novú generáciu
2015 Getty Images
Minulý rok sa Jeremy Corbyn stal na viac ako jednu generáciu najľavicovým lídrom veľkej politickej strany v Spojenom kráľovstve.
Jeho vedenie je však teraz ohrozené po výzve od Owena Smitha a mnohých vysokých labouristických poslancov, ktorí stratili dôveru v jeho schopnosť doviesť stranu k víťazstvu v nasledujúcich všeobecných voľbách.
Najnovšie prieskumy vedenia labouristov poskytujú Corbynovi medzi členmi strany výrazný náskok pred poslancom Pontypridd, no jeho šance na víťazstvo v hlasovaní v roku 2020 sa zdajú byť mizivé.
Tu sú niektoré z Corbynových politík týkajúcich sa kľúčových problémov, ktorým krajina čelí, a toho, čo o nich hovoria jeho priaznivci a odporcovia.
Jeremy Corbyn o zahraničnej politike
Jeremy Corbyn hovorí, že verí v „radikálne odlišnú medzinárodnú politiku“ založenú na „politických a nie vojenských riešeniach“. Vyviedol by Spojené kráľovstvo z NATO. Naznačil, že by bol proti vojenskej akcii v Sýrii, ale podporuje prerušenie toku peňazí a zbraní ISIS.
Jeho priaznivci tvrdia, že vojenský zásah proti Sýrii by najviac poškodil nevinných civilistov a zhoršil utečeneckú krízu. Naopak, jeho celkový prístup by „uprednostňoval spravodlivosť a pomoc“.
Jeho odporcovia hovoria: Corbynove reči o „priateľoch“ v Hamase a Hizballáhu a jeho odpor k tvrdému postupu proti ISIS dáva teroristom pomoc. Rival Andy Burnham hovorí, že by bolo „veľmi nezodpovedné“ opustiť NATO.
Jeremy Corbyn vo filme Trident
Corbyn hovorí, že by jednostranne zrušil Trident a presadil by odzbrojenie. „Bezpečný svet nevzniká pretekmi v zbrojení a nevytvára sa vytváraním ďalších a ďalších hrozieb,“ hovorí.
Jeho priaznivci hovoria: zrušenie Tridentu ušetrí 100 miliárd libier a urobí svet bezpečnejším miestom.
Jeho odporcovia hovoria: zbavenie sa britského jadrového odstrašujúceho prostriedku ohrozí krajinu – a bude stáť 13 000 pracovných miest.
Jeremy Corbyn o ekonomike
Skončil by s úsporami, uvalil by vyššie dane na bohatých a spustil by tvrdší zásah proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom. Ľuďom na sociálnej pomoci by sa ponúkla zvýšená ochrana. Spustil by People's Quantitative Easing – pre „nové veľké projekty v oblasti bývania, energetiky, dopravy a digitálnych projektov“.
Jeho priaznivci hovoria: „Úsporné opatrenia sú politickou voľbou, nie ekonomickou nevyhnutnosťou“ a jeho program QE by vytvoril milión kvalifikovaných pracovných miest a „skutočné učňovské vzdelanie“.
Jeho oponenti hovoria: Corbynova politika by viedla k vyššej inflácii a úrokovým sadzbám. Súčasný tieňový kancelár labouristov Chris Leslie tvrdí, že najchudobnejšie britské domácnosti by na to doplatili. Asi 55 akademikov z britských univerzít tvrdí, že jeho fiškálna politika bude „pravdepodobne veľmi škodlivá“ – hoci iní ekonómovia ju podporili.
Jeremy Corbyn o zdraví
Vedenie dúfa, že zruší schémy súkromnej finančnej iniciatívy (PFI) v NHS. Za vládne peniaze by ich jednoducho vykúpil.
Jeho priaznivci hovoria: schémy PFI (zavedené za Tonyho Blaira a Gordona Browna) stoja NHS miliardy.
Jeho odporcovia hovoria: Corbyn sa takmer nezmienil o NHS, okrem toho, že je proti jej privatizácii.
Jeremy Corbyn o vzdelávaní
Jeho ústrednou vzdelávacou politikou je vytvorenie Národnej vzdelávacej služby. Projekt prirovnáva k systému vzdelávania v štýle NHS, ktorý vytvára celoživotnú službu, ktorá začína univerzálnou starostlivosťou o deti a končí zavedením minimálnej mzdy pre učňov a väčším množstvom prostriedkov pre dospelých študentov. Zrušil by školné.
Jeho priaznivci hovoria: NES by mohol ponúknuť stabilitu a kolektívnu celoštátnu podporu verejnej službe, ktorá má najväčší vplyv na triednu mobilitu, mieru chudoby a rovnosť.
Jeho oponenti hovoria: Národná vzdelávacia služba má znaky „krátkodobého politického triku“ a Corbyn nemá jasno v tom, či by to bol skutočný orgán alebo autorita, alebo či by to bola skôr vízia.
Politika Jeremyho Corbyna o Brexite
Corbyn viedol kampaň za zotrvanie Británie v EÚ napriek tomu, že predtým priznal, že má z únie „zmiešané pocity“. Dal jasne najavo, že nebude presadzovať druhé referendum hneď po výsledku, na rozdiel od svojho rivala z vedenia.
Jeho priaznivci hovoria: Neúnavne viedol kampaň za zotrvanie v EÚ, pričom zároveň priznal nedostatky inštitúcie a presadzoval ďalšie reformy, ak by Británia hlasovala za zotrvanie v bloku.
Jeho oponenti hovoria: Niekoľko vysokých labouristických poslancov obvinilo svojho lídra z nevýrazného prístupu k referendu a jeho bezprostredným následkom, čo vyvolalo vlnu rezignácií tieňového kabinetu a vyslovenie nedôvery.
