Útok na Charlie Hebdo: ako by mal reagovať svet?
Prezident Hollande sa môže dostať pod tlak, aby bojoval s ohňom, ale najlepšou reakciou bude jednota
AFP/Getty Images
Zabitie 12 ľudí v kanceláriách francúzskeho časopisu Charlie Hebdo vyvolalo obrovské medzinárodné pobúrenie, keďže vlády, spravodajské médiá a verejnosť po útokoch vyjadrili solidaritu so satirickou publikáciou. Ale čo, ak vôbec niečo, by sa malo urobiť v reakcii na masaker?
Charlie hebdo – doslova „týždenník Charlie“ – je už dlho silne protináboženský a kritizuje všetky náboženstvá vrátane islamu, kresťanstva a judaizmu. Ikonoklastický prístup časopisu mnohí vnímajú ako súčasť širšej francúzskej tradície satiry, ktorá siaha až do revolúcie v roku 1789.
Charlie Hebdo bol prvýkrát vydaný v roku 1970 a na svojej obálke často uvádzal karikatúry, ktoré vyvolali polemiku – čo najvážnejšie viedlo k tomu, že kancelárie časopisu boli v roku 2011 bombardované.
Po včerajších útokoch sa mnoho publikácií hlásilo k solidarite s Charlie Hebdo, ale spisovateľ Douglas Murray hovoril s BBC povedal, že tvrdenia mainstreamových médií, že stoja za Charlie Hebdo, sú pokrytecké.
'Naozaj je všetko prázdne,' povedal Murray. „Od roku 2005, keď dánske noviny Jyllands-Posten zverejnili niekoľko karikatúr, ktoré zobrazovali zakladateľa islamu Mohammeda, žiadna európska a západná tlač nedokázala stáť po boku Jyllands-Posten. Nikto z nich karikatúry znova nezverejnil, okrem Charlie Hebdo. A keď teraz všetci hovoria „musíme stáť pri Charlie Hebdo, solidárne s Charlie Hebdo“, nemôžu to myslieť vážne.
Mali by sa teda urážlivé karikatúry vo veľkom publikovať?
Dnes nemecké noviny Najväčšie noviny v Berlíne postriekal ich obalom s titulkom „Vive la liberte“. Jyllands-Posten sa tiež rozhodol karikatúry znova zverejniť.
Niektorí komentátori, vrátane bývalého amerického kongresmana, hľadajú dôvod útokov Ron Paul povedal, že takéto teroristické akcie možno považovať za priamy výsledok intervenčnej politiky západných krajín vrátane Francúzska.
Ale Padraig Reidy, píšuci pre Daily Telegraph , hovorí, že hoci môže byť lákavé myslieť si, že islamizmus súvisí s činmi Západu, útoky džihádistov sú zväčša nezmyselné.
„Ak vzostup Islamského štátu svet naučil jednu vec, je to, že provokácia nemá zmysel. Džihádisti zabíjajú, pretože to robia,“ píše Reidy. „Nezáleží na tom, či ste francúzsky karikaturista alebo jezídske dieťa, humanitárny pracovník alebo novinár: ak nie ste jedným z mála vyvolených, ste férová hra. Provokácia je len výhovorka, ktorú násilníci používajú na ospravedlnenie svojich činov a zároveň zabezpečujú, aby sa svet sklonil pred ich vôľou.“
Ako by teda mal svet reagovať na masaker? Vo svojej redakcii Časy varoval, že „francúzski nacionalisti budú v pokušení zmeniť tento hrozný útok na politickú výhodu“ a že prezident Hollande sa môže dostať pod tlak, aby „bojoval s ohňom“. Cieľom by však podľa denníka nemala byť odveta, ale zdržanlivosť a solidarita. „Ak Francúzsko dokáže bojovať proti nej jednotne, [prezident Hollande] nebude musieť [odvetiť]. Teraz sme všetci Charlie.“
