Gibraltár: Príbeh sporu Spojeného kráľovstva so Španielskom
The Rock sa tento týždeň dostal na titulky novín, ale aká je za tým história a prečo je súčasťou Británie?

Gibraltárčania oslavujú v auguste 2004 300 rokov britskej nadvlády.
Jose Luis Roca /AFP/Getty Images
Piatkový kontroverzný návrh dokumentu Európskej rady hodil v posledných dňoch do centra pozornosti Gibraltársku skalu.
Predstavitelia EÚ v ňom zrejme navrhli, aby Španielsko malo právo veta na to, či sa rokovania súvisiace s Brexitom budú vzťahovať aj na Gibraltár, čím sa znovu rozpúta územný spor medzi Britániou a Španielskom, ktorý sa datuje od 18. storočia.
Aká je však história Gibraltáru a prečo sa Londýn a Madrid hádajú?
Kde je Gibraltár?
Tento malý výbežok zeme leží pri južnom cípe Pyrenejského polostrova na južnom pobreží Španielska. Má rozlohu len 2,6 štvorcových míľ a dominuje mu 1 398 stôp vysoký vápencový hrebeň – „The Rock“. Prvýkrát ho osídlili marockí moslimskí berberi v 12. storočí a v priebehu niekoľkých nasledujúcich storočí niekoľkokrát zmenil majiteľa, až kým ho v roku 1462 nedobyli španielske sily.
Začiatky britskej nadvlády
Poloha Gibraltáru z neho robí vstupnú bránu do Stredozemného mora z Atlantického oceánu, a preto jeho strategický vojenský význam ďaleko presahuje jeho veľkosť.
V roku 1704 Anglo-holandské sily dobyli skalu počas vojny o španielske dedičstvo a všetku kontrolu nad ňou odovzdali Britom v Utrechtskej zmluve. Španielsko sa v roku 1713 vzdalo akéhokoľvek nároku na toto územie.
Klauzula v zmluve uvádza, že ak sa Británia niekedy vzdá kontroly nad Gibraltárom, suverenita bude vrátená Madridu.
V roku 1779, počas americkej vojny za nezávislosť, Španielsko a Francúzsko takmer štyri roky obliehali Gibraltár v neúspešnom pokuse získať ho späť. Následná britská moc nad týmto územím sa posilnila a Gibraltár bol 25. júna 1830 vyhlásený za korunnú kolóniu.
Do 20. storočia
V roku 1967 sa v Gibraltári uskutočnilo referendum o tom, či si obyvatelia želajú, aby britská vláda pokračovala, alebo aby bola odovzdaná Španielsku. Výsledkom bol zosuv pôdy – 99,64 percent sa rozhodlo zostať pod vlajkou Spojeného kráľovstva.
O dva roky neskôr Spojené kráľovstvo formalizovalo oficiálnu ústavu Gibraltáru, ktorá tomuto územiu odovzdala autonómnu samosprávu.
V reakcii na to Španielsko, vtedy pod vládou generála Francisca Franca, stiahlo svoju pracovnú silu a uzavrelo hranicu s Gibraltárom. Oficiálne bol znovu otvorený až v roku 1985, napriek tomu, že Gibraltárčania získali britské občianstvo v roku 1981.
Diplomatické vzťahy medzi oboma sú odvtedy plné neustáleho napätia.
Súčasný vývoj
Druhé referendum sa konalo v roku 2002 po tom, čo minister zahraničných vecí Jack Straw navrhol, aby Spojené kráľovstvo zdieľalo jurisdikciu nad Gibraltárom so Španielskom, a opäť 99 percent hlasovalo za zotrvanie s Londýnom.
Španielsko pokračovalo vo formálnych prosbách o spoločnú suverenitu a žiadalo o to v deň referenda o brexite a opäť vlani v októbri.
A čo Brexit?
Gibraltár možno hlasoval za zotrvanie v Spojenom kráľovstve, no zároveň väčšinou hlasoval za zotrvanie v EÚ.
The Rock má vlastnú vládu, vlastný daňový systém, vlastnú menu a vlastný právny systém, pričom 60 percent jej zákonov je založených na legislatíve EÚ, píše David Allen Green v r. Financial Times .
Každá politická strana a všetci politici v gibraltárskom parlamente hlasovali za zotrvanie a len štyri percentá obyvateľov hlasovali za odchod – následné víťazstvo v Brexite postavilo Rock na ťažké miesto.