Od posledného zvýšenia sadzieb sporitelia prišli o peniaze
Výnosy akciového trhu sú oveľa zdravšie a hypotekárnymi dlžníkmi môžu byť veľkými víťazmi
Ľudia, ktorí si za posledné desaťročie držali svoje úspory na bankových hotovostných účtoch, sú podľa nových údajov v „reálnom vyjadrení“ v červených číslach.
Ak by sporiteľ pred desiatimi rokmi vložil na priemerný účet 1 000 libier, teraz by to malo hodnotu 1 107 libier, hovorí Hargreaves Lansdown, ale kumulatívna inflácia za toto obdobie predstavuje 26 percent, čo znamená, že má hodnotu len 878 libier. Pokiaľ ide o kúpnu silu, peniaze vygenerovali negatívny 12-percentný výnos.
Dnes si pripomíname desať rokov od posledného zvýšenia úrokových sadzieb v Spojenom kráľovstve Pozorovateľ peňazí .
Úrokové sadzby sa začali obmedzovať v decembri 2007, keď sa začala zhoršovať „úverová kríza“, a výraznejšie sa znížili v októbri 2008, keď sa banková kríza naplno rozbehla.
Nasledujúci marec dosiahli vtedy rekordné minimum 0,5 percenta, čo je miesto, kde základná sadzba zostala až do augusta minulého roka, kedy bola znížená na nové historické minimum 0,25 percenta, aby pomohla kompenzovať očakávaný zásah do ekonomiky. po hlasovaní o Brexite.
Podľa Hargreavesa Lansdowna sa v júli 2007 na vkladových účtoch ušetrilo len 23 miliárd libier bez ročného úroku. The Guardian .
„Prevažná väčšina sporiteľov zarábala v priemere 3,3 percenta na hotovosti na účtoch s okamžitým prístupom a päť percent na účtoch, na ktoré treba upozorniť.“
Teraz 180 miliárd libier leží na účtoch, ktoré neponúkajú žiadny úrok. Dokonca aj nakupovanie poskytuje priemernú rýchlosť okamžitého prístupu 0,4 percenta a pre účty s upozornením 0,9 percenta.
Naproti tomu akciové trhy sa zotavili od veľkého prepadu v roku 2009. Odvtedy vytvárajú nové rekordy, pričom 1 000 libier investovaných do akcií v priemernej hodnote 1 666 libier alebo 1 323 libier po očistení o infláciu.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že prostredie s nízkymi sadzbami dokonca zvyšuje hodnoty akcií, pretože to podnietilo inštitucionálnych investorov, aby presunuli viac svojich aktív do akcií.
Snáď najväčšími víťazmi z týchto trvalo nízkych sadzieb boli dlžníci, najmä držitelia hypoték, ktorí platia v priemere polovičnú úrokovú sadzbu ako pred desiatimi rokmi – 2,6 percenta v porovnaní s 5,8 percentami.
To znamená, že majú väčší disponibilný príjem, hoci z nízkych sadzieb budú mať úžitok väčšinou tí, ktorí už pred krízou vlastnili svoj dom, keďže všetci ostatní sa museli vyrovnať so špirálovitými cenami nehnuteľností.
