Pozerá Rusko opäť po Gruzínsku?
Ruský premiér Dmitrij Medvedev sa vyhráža „strašným konfliktom“, keďže susedná krajina sa blíži k vstupu do NATO
Ruské jednotky v Južnom Osetsku počas invázie v roku 2008
Getty Images
Ruský premiér Dmitrij Medvedev varoval, že možnosť vstupu Gruzínska do Severoatlantickej aliancie (NATO) by mohla vyvolať hrozný konflikt a položil otázku, prečo by vojenská aliancia zvažovala takýto krok.
Medvedevove komentáre včera prišli niekoľko týždňov po tom, čo prezident Vladimir Putin varoval NATO pred rozvíjaním užších vzťahov s Ukrajinou a Gruzínskom, pričom povedal, že takáto politika je nezodpovedná a bude mať dôsledky. Reuters správy.
NATO vyžaduje, aby všetky členské štáty súhlasili s obranou ostatných členov v reakcii na útok akejkoľvek vonkajšej strany. Rusko nie je členom.
Nezávislý štát hraničí s bývalým štátom Sovietskeho zväzu s Gruzínskom a v roku 2008 viedol krátku, no dôslednú vojnu proti svojmu susedovi kvôli možnému vstupu Gruzínska do NATO.
Medvedevove zjavné hrozby novým konfliktom odsúdilo gruzínske ministerstvo zahraničných vecí, ktoré tvrdilo, že Rusko uskutočňuje rozsiahle vojenské cvičenia s tisíckami vojakov a stovkami vozidiel v odtrhnutých regiónoch Abcházska a Južného Osetska.
Nemali by sme sa báť nazývať veci pravými menami. To, čo Rusko urobilo a robí proti suverénnej vláde, je vojna medzi Ruskom [a] Gruzínskom; je to agresia, je to okupácia a je to porušenie všetkých medzinárodných noriem, povedal gruzínsky prezident Giorgi Margvelašvili ministrom z Poľska, Litvy, Lotyšska a Ukrajiny na stretnutí v hlavnom meste Tbilisi.
Agresorov apetít sa zvýšil až po invázii, povedal.
Čo sa stalo v roku 2008?
Debata o pristúpení Gruzínska k NATO je dlhotrvajúca a sporná. V januári 2008 krajina predložila túto otázku verejnosti v nezáväznom referende, v ktorom sa 77 % jej občanov vyslovilo za vstup do aliancie.
NATO následne ubezpečilo Gruzínsko, že sa bude môcť pripojiť.
Hrozba takéhoto kroku však viedla k rýchlemu zhoršeniu vzťahov krajiny s Ruskom, čo vyvolalo diplomatickú krízu, ktorá nakoniec viedla k vojne a anexii častí Gruzínska Ruskom. Medvedev bol vtedy prezidentom Ruska.
Ruské tanky vstúpili do Južného Osetska 7. augusta 2008 pod zámienkou, že prídu na pomoc občanom regiónu, z ktorých mnohí dostali od Kremľa ruské pasy.
Počas niekoľkých dní ruské sily, lemované miestnymi separatistami, získali úplnú kontrolu nad Južným Osetskom a dokonca zaútočili na predmestie Tbilisi.
Armáda separatistickej republiky Abcházsko, odľahlého regiónu na západe Gruzínska, využila príležitosť na otvorenie druhého frontu proti Gruzínsku a vyhlásenie nezávislosti s pomocou Ruska.
Keďže ruská armáda je pripravená postúpiť do Tbilisi, Medvedev prijal prímerie sprostredkované Európskou úniou, hoci Rusko sa odmietlo vzdať kontroly nad Abcházskom a Južným Osetskom.
Mohla by opäť vypuknúť vojna?
Na otázku, čo by sa stalo, keby Gruzínsko vstúpilo do NATO bez dvoch sporných regiónov a či existuje riziko konfliktu, Medvedev odpovedal: Áno, jednoznačne áno, pretože Abcházsko a Južné Osetsko považujeme za nezávislé štáty. Chápeme, že ak ktorákoľvek iná krajina tvrdí, že je súčasťou jej národného územia, môže to mať vážne následky.
Preto dúfam, že vedenie NATO bude mať dostatok rozumu, aby nepodniklo žiadne kroky týmto smerom.
Napriek tomu sa zdá, že Gruzínsko aj NATO sú ochotné vzdorovať Rusku. Agentúra Reuters uvádza, že prominentní gruzínski politici aj naďalej túžia po tom, aby sa ich krajina pripojila k západnej vojenskej aliancii, zatiaľ čo lídri NATO diskutovali o vzťahoch s Gruzínskom na júlovom summite v Bruseli.
V článku pre The Guardian Tamar Beruchašvili, gruzínska veľvyslankyňa v Spojenom kráľovstve, píše, že okupácia 20 % územia suverénneho Gruzínska a neustále budovanie armády vážne podkopáva bezpečnosť a mier v širšej Európe a vyžaduje si serióznu angažovanosť medzinárodného spoločenstva. Členovia NATO si musia stáť za jednostrannou podporou národa, hovorí Beruchašvili.
Veľa z toho však môže byť politická rétorika a slovné nadávky, Časy navrhuje. Napriek verbálnej podpore Gruzínska niektorí západní diplomati v súkromí vyjadrujú znepokojenie nad perspektívou jeho vstupu do NATO, uvádzajú noviny. Veria, že aliancia by ho nedokázala ochrániť v prípade konfliktu s Ruskom.
Okrem toho podľa pravidiel NATO nemôžu do aliancie vstúpiť krajiny s územnými konfliktmi.
