Definícia genocídy
Turecké vojenské operácie proti kurdským pozíciám v Sýrii znovu otvorili diskusiu o povahe etnických čistiek
Bulent Kilic/AFP/Getty Images
Vlády a humanitárne skupiny pridávajú svoje hlasy k rastúcej kritike tureckého vpádu na kurdské územie v Sýrii, uprostred otázok o konečnom cieli Ankary.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan hovorí, že hrozba, ktorú predstavuje desaťročia trvajúce kurdské povstanie v rámci hraníc svojej krajiny dáva Ankare právo zlikvidovať Stranu kurdských pracujúcich alebo PKK – militantnú a politickú organizáciu, ktorú Turecko, USA a EÚ označili za teroristickú skupinu.
Nie všetci sú však presvedčení o tvrdení Turecka, že prebiehajúca vojenská operácia je protiteroristickým opatrením, pričom niektorí experti tvrdia, že Ankara sa pokúša vyhladiť všetkých Kurdov. Ako eskaluje násilie v Rojave, Kurdmi kontrolovanej autonómnej oblasti na severe Sýrie, Tureckom podporovaní zástupcovia boli obvinení zo súhrnných popráv civilistov, čo vyvolávalo prízrak etnického krviprelievania, The Guardian správy.
Po oznámení tohto týždňa, že sýrska armáda bola nasadená do boja po boku kurdských jednotiek, Mazloum Kobani Abdi, veliteľ Kurdmi vedených Sýrskych demokratických síl (SDF), povedal: Ak si musíme vybrať medzi kompromismi a genocídou našich ľudí , určite si vyberieme život pre našich ľudí.
Komentátori vylúčení z konfliktu však váhali, či použiť slovo genocída na opis situácie, ktorá sa odohráva v Rojave.
Hoci je význam tohto výrazu jasne definovaný Organizáciou Spojených národov (OSN), médiá, politici a iní predstavitelia ho často odmietajú používať aj za vhodných okolností.
Prečo je to teda taký kontroverzný popis?
čo je genocída?
Termín genocída prvýkrát použil poľský právnik Raphael Lemkin v roku 1944 vo svojej knihe Pravidlo osi v okupovanej Európe, hovorí JEDEN web poznámky. Slovo pozostáva z gréckej predpony genos , čo znamená rasa alebo kmeň, a latinská prípona cide , čo znamená zabíjanie.
Genocída bola kodifikovaná v roku 1948 v Dohovore o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy.
Podľa amerického vysielateľa PBS , zmluva načrtáva päť činov, ktoré môžu predstavovať genocídu, ak sú páchané s úmyslom zničiť etnickú, národnú, rasovú alebo náboženskú skupinu.
Ide o zabíjanie členov skupiny; spôsobiť vážnu telesnú alebo duševnú ujmu; úmyselné vyvolávanie životných podmienok, ktorých cieľom je úplne alebo čiastočne spôsobiť fyzické zničenie skupiny; uloženie opatrení zameraných na predchádzanie pôrodom; a násilne premiestňovať deti.
Aby však bolo možné kvalifikovať ako genocídu, akcie musia byť vykonané s úmyslom odstrániť celú skupinu ľudí. Bez preukázateľného úmyslu tak urobiť môže byť namiesto toho skupina alebo jednotlivec obvinený zo zločinov proti ľudskosti alebo etnických čistiek.
Čo je zlé na tejto definícii?
Podľa BBC Zmluva OSN sa dostala pod paľbu z rôznych strán, väčšinou zo strany ľudí frustrovaných ťažkosťami pri aplikácii termínu genocída na konkrétne prípady.
Medzi hlavné výhrady patrí, že dohovor vylučuje cielené politické a sociálne – a nie čisto etnické – skupiny; sa obmedzuje na priame činy proti ľuďom; a vynecháva činy proti prostrediu, ktoré podporuje obete alebo ich kultúrnu odlišnosť.
Najznepokojujúcejším problémom je však to, že tribunály pre vojnové zločiny majú problémy s vytvorením právneho štandardu pre genocídne zámery. Len málo páchateľov, s výraznou výnimkou nacistického režimu, zanechalo explicitné plány s podrobnosťami o ich zámeroch vykoreniť skupiny, poznamenáva PBS.
Napriek tomu je genocída odlíšiteľná od všetkých ostatných zločinov podľa ich motivácie, hovorí Alain Destexhe, bývalý generálny tajomník Lekárov bez hraníc, vo svojej knihe. Rwanda a genocída v 20. storočí.
Vody sú ďalej kalné nesprávnym používaním výrazu, ktorý sa stal obeťou akejsi verbálnej inflácie, podobne ako sa to stalo pri slove fašista, dodáva.
Toto varovanie potvrdzuje aj Michael Ignatieff z Carrovho centra pre politiku ľudských práv na Harvardskej univerzite, ktorý uvádza príklad transatlantického obchodu s otrokmi. Hovorí, že obchod sa často nazýva genocída, pričom v skutočnosti išlo skôr o systém na vykorisťovanie ako na vyhladzovanie živých.
Prečo ľudia váhajú s použitím tohto výrazu?
Dokonca aj v prípadoch, keď môže existovať malý spor o aplikácii termínu genocída, niektorí ľudia – najmä svetoví lídri – sa k tomu často veľmi zdráhajú.
Najzrejmejším príkladom je arménska genocída, masové zabitie až 1,8 milióna Arménov osmanskými Turkami v rokoch 1915 až 1920. Väčšina historikov, citujúc pochody smrti a masové popravy, verí, že táto udalosť bola jasným prípadom genocídy. .
však History.com konštatuje, že turecká vláda vždy popierala, že došlo ku genocíde. Arméni boli nepriateľskou silou, tvrdia, a ich zabíjanie bolo nevyhnutným vojnovým opatrením, uvádza stránka.
Napriek tomu ho niekoľko krajín označilo za genocídu a popieranie tejto klasifikácie je oficiálne zakázané vo Švajčiarsku, Grécku, Cypre a na Slovensku.
Dôležitosť Turecka na globálnej scéne, ktorá v skutočnosti funguje ako most medzi Áziou a Európou, však viedla mnohé ďalšie krajiny k odmietnutiu tohto označenia za arménske masakry.
USA sa s touto otázkou naťahujú už desaťročia. Turecko je považované za kľúčového spojenca NATO, hovorí Newsweek , ktorá poznamenáva, že európsky národ bol počas studenej vojny aj dôležitým spojencom proti Sovietskemu zväzu a v posledných rokoch kľúčovým partnerom v boji proti Islamskému štátu.
Pred svojím zvolením v roku 2008 Barack Obama povedal: Arménska genocída nie je obvinením, osobným názorom alebo uhlom pohľadu, ale skôr široko zdokumentovaným faktom podporeným ohromným množstvom historických dôkazov. Fakty sú nepopierateľné. Ako prezident uznávam genocídu Arménov.
Po svojom zvolení to však Obama oficiálne nedokázal, rovnako ako jeho nástupca.
